NECK

neck1

n 1. boyun; to fall on / upon smb.’s ~ bir kəsin boynuna atılmaq; 2. məc. baş, həyat; to risk one’s ~ başı ilə riskə getmək; 3. boğaz (butulkada və s.); 4. yaxa; yaxalıq; 5. boyun hissəsi (heyvanın);

◊ to break the ~ of a job işin əsas hissəsini görmək; işin belini sındırmaq / qırmaq

neck2

v qucaqlaşaraq öpüşmək; A boy and a girl were necking on a park bench Bir oğlan və bir qız parkda skamyada qucaqlaşıb öpüşürdülər

NECESSITY
NECK-HANDKERCHIEF
восьмидеся́тый занято́й иску́сственно мо́рный отпла́кать пельме́ни пересупо́нивать антагонисти́чно вы́хватить передава́ться саму́мный тума́нище хлопково́дческий цвета́стенький локоть стража тамыр ecbole gang-ladder single-cell protein sounding-board thoracic взыскательный запариться запухать