ИЧӀИРУН

(-из, -на, -а) f. 1. boşaltmaq, yükdən azad etmək; 2. tökmək, boşaltmaq, əndərmək (bir qabdan başqa qaba); къуьл кандудиз ичӀирун buğdanı kəndiyə tökmək.
ИЧӀИРУН
ИШ¹

Digər lüğətlərdə

-ярк-(а) запла́чка заста́ивание изве́стное огрунто́вка опьяня́ть полукру́гом тача́ние поливитами́ны проголо́сный профессионализи́роваться ска́тный cataplasm computerize disconsolately intercrops nodosity nuclear family on-off propaedeutics shelving underplay unexampled варварский турчанка